Zaklínanie hadov v Maroku nie je presne to, čo si myslíte

Autor: King Sypuera v: Zo sveta dňa: Utorok, november 5, 2019

Dovoľte mi predstaviť vám moju fóbiu z hadov. Nikdy nepochopím, prečo som tak veľmi chcel vidieť tú príšeru hojdať sa v rytme zle naladenej flauty. Predpokladám, že je to podobné, ako keď idete dobrovoľne vyskočiť z lietadla, ak sa bojíte výšok alebo obzeráte si dobrovoľne nehodu na diaľnici – čistá morbídna fascinácia.

Ani po týždni v Maroku som stále nevidel povestného hada v košíku. Nielen mätový čaj, vodné fajky a miestny pokrm tagine, ale práve zaklínanie hadov bolo to, s čím som si spájal Maroko a tešil sa na toto „predstavenie“.

Dovoľte mi predstaviť vám moju fóbiu z hadov. Nikdy nepochopím, prečo som tak veľmi chcel vidieť tú príšeru hojdať sa v rytme zle naladenej flauty. Predpokladám, že je to podobné, ako keď idete dobrovoľne vyskočiť z lietadla, ak sa bojíte výšok alebo obzeráte si dobrovoľne nehodu na diaľnici – čistá morbídna fascinácia.

obrázok namestia Djema El Fna v Marakesi

Zaklínači hadov, ktorí majú svoj pôvod v starovekom Egypte a Indii,boli voľakedy považovaní za kúzelníkov či liečiteľov; potrebovali vedieť, ako správne zaobchádzať s hadom – odniesť ho z domova vystrašených dedinčanov – alebo vyliečit uštipnutie hadom. Bolo to pomerne praktické, najmä ak si uvedomíte, že každý z nich utŕžil jedno či dve uhryznutia – vedomosti o tom, ako zastaviť rýchly prietok hadieho jedu cez telo, sa naozaj zišli. Zaklínanie hadov je svojím spôsobom „hypnotizácia“ stvorenia, ktorá ho uvedie do vzpriamenej pózy, za zvukov hudby. 

Tak sme sa vybrali na nikdy nespiaci centrálny trh v Marrakéši – Djeema El-Fna. Prechádzali sme sa nekonečnou spleťou uličiek, stánkami plnými vysokými pohármi na čaj, koženými výrobkami a zvončekmi. Žiadne hady. Prechádzali sme námestím, míňali predavačov s obrovskými zásobami korenín – sušeného zázvoru, papriky, kurkumy či škorice a vozíkmi naplnenými sušenými marhuľami a slivkami. Opäť žiadne hady. 

Odolali sme aj čaru „umelcov“ maľujúcich hennou, ktorým to veľmi nešlo –napriek mojej averzii voči tetovaniu hennou, nejaké sa objavilo na mojich rukách, nohách a šľapajách. Ako títo zanietení umelci pokračovali vo svojom diele na akomkoľvek voľnom mieste na mojej koži, začínal som šípiť, že asi neuvidíme žiadne hady. Začalo to naozaj vyzerať divne.

trh na namesti v Maroku

A potom to prišlo. Z námestia sa ozývali jemné zvuky flauty. Vybrali sme sa za nimi, trošku som začal váhať a vtedy sme ich našli. Schmatol som foťák zo vzdialenosti, ktorej  som si myslel, bude dostatočne bezpečná od štyroch mužov, sediacich na koberci, obklopených mastnými pokrovcami a mdlou Čiernou kobrou. Len tak tam ležala, menej ako dva metre od miesta, kde som stál ja. Očakával som, že všetky hady budú v košíkoch a vzpriamia sa iba v momente, keď začujú svoju obľúbenú melódiu.

Moderní zaklínači hadov sú však skvelí obchodníci. Ako náhle ma zbadali vyťahovať si foťák z vaku, dvaja z nich sa ponáhľali ku mne, nie s jedným či dvomi, ale štyrmi štíhlymi hadmi v rukách. Držali ich, ako by to boli boa z páperia, pripravení omotať mi ich okolo krku. A tak aj urobili, napriek môjmu výkriku „Nie, nie, ja chcem len fotku“. Spätne mi to dáva logiku – nemôžete len tak stáť opodiaľ a tajne si urobiť niekoľko záberov tohto predstavenia. Musíte byť súčasťou tejto show. Očakáva sa to.

Jeden „zaklínač“ mi zobral foťák a urobil zopár záberov, zatiaľ čo som mal hady okolo krku a snažil sa ich držať čo najďalej od tváre. Potom jeden z nich pritlačil hlavu hada o moje čelo a donútil ma pobozkať ho, vraj „pre šťastie“. Zásobení fotkami a dostatočne strašidelnými spomienkami do konca života, odškrtli sme si „vidieť zaklínačov hadov na trhu v Maroku“ z nášho zoznamu želaní.

na obrázku su dve cierne kobry

Občas som si želal, aby som si naštudoval viac o zaklínaní hadov ešte predtým, ako sme sa vybrali na tento výlet. Odhliadnuc od magického momentu, táto činnosť je v skutočnosti pomerne krutá. Keď sa hady vzpriamia na zvuk flauty, nemá to nič spoločné so „zaklínaním hadov“ ako takým; ich majitelia ich vyhladujú a nakŕmia ich iba, ak vyjdú z košíka, takže si túto hudbu asociujú s jedlom. Hady stoja vzpriamene pred svojím zaklínačom, pretože sa cítia ohrozené a sú pripravené na útok. Väčšina zaklínačov sa nemusí obávať uštipnutia; väčšina hadov, ktoré uvidíte v Maroku (a Indii či Srí Lanke) má odstránené zuby a v niektorých prípadoch aj zabezpečené ústa. Malá medzera slúži pre ich vidličkový jazyk, aby ho mohli vôbec vysunúť a prijať aspoň trošku tekutiny, napriek tomu v tomto stave prežijú hady iba niekoľko týždňov.

Aktuálne, ako sa zdá, neexistuje v Maroku inštitúcia, ktorá by podobné praktiky zakázala. Zaklínanie hadov bolo zakázané v Indii už v roku 1970, napriek tomu stále pretrváva v určitých komunitách. Tento zákaz pripravil mnohých Indov – najmä tých z komunity Bengal Bedia – o živobytie, mnohí z nich sa tomuto zákazu postavili (zo všetkých odvetví v štrajku, toto je asi najviac strašidelné). Aby ste sa vyhli podpore tohto biznisu, držte sa od nich čo najďalej a nikdy im nedávajte peniaze.

Vtedy som si myslel, aký skvelý príbeh si nesiem domov –ako som zakričal a položili mi hada okolo krku a musel som mu pobozkať hlavu, ale uvedomil som si, že sú to vlastne krásne nepochopené stvorenia ...“ – o čom svedčia aj krásne fotky. Ale naozaj? Hady nemajú miesto v „zábave“. Majú byť uhniezdené pod kameňmi, maskovať sa v kope lístia alebo sa naťahovať na kameňoch a slniť sa; nie na hlučnom trhovisku a byť hádzané na krk komukoľvek, kto sa len priblíži s foťákom.

Stítky: Maroko vodné fajky

Komentáre

Zanechajte svoj komentár